Dzedo Mikloš bul rarita našoho valala. Take daco jak cunami v Asii. Neznam či i ně vecej. Každoho,važenoho i nevaženoho oslovoval: Ty koňu!
A tak mu to i zostalo a šicke mu hutorili, hlavně kedz nečul, Dzedo Kuň.
Peršu i druhu švetovu še pľantal po europe, z čoho sebe donis dajake pripovidky, jedenac reči, ktore bežně střidal jak simultalny prekladateľ a motal tym dze koho a co še dalo, no a išče zjavnu psychicku labilitu, ktorá še, k našej radojsti, prejavovala skoro každy dzeň.
Už zdaleka ho nebulo možne prehľadnuc, bo ľava noha išla s ľavu ruku, a prava strana podobně, až šme še čudovali, že jak s tym posunom prežil u vojska.
Šak kedz ho nezabil nepriateľ, ta čom ně veliteľ, kedz ani chodzic poriadne neznal, ne to ešce pochodovac.
No, ale tricec roky po vojne na to už nikdo nedumal, bo malokto sebe i pamatal.
A tyž nebulo toho kdo by oponoval.
Bo dzedo, jak rad pripominal, še nebije, len s bakuľu po hlave falatok poklepe.
A že ho zaleje krev? Ta to len še dajaka vyražka zoškrabala.
Hlavna joho činnojsc bula pašeně kravy, podľa šickoho, rodzina, aspoň na ten čas mala pokuj a dzedzo še tak staral o mliko, to prirodne, zdrave, z vemena a tak bul prospešny pre zdravy vyvoj svojoho potomstva, ktoré, jak hutoril, ho neslucha, banda jedna, ale kedz budu indžimire, ta aspoň mu zvyša dochodok. Toto mali mezi sobu doma vyjasněne.
Horši to bulo v žime.
Do nevytrimaňa s dzedom, scežovala še nevesta a šicke len vypatrali perše slunko, bo dzeda najradši vidzeli jak maširuje pred kravu, bezpečne, na caly dzeň.
Kedz štretnul riaditeľa fabriky, okolo ktorej sme pašli, chcel še vycahnuc a hutoril:
TY KOŇU, TA JAK CI IDZE DĚLO.
Riaditeľoj kus pobehali okuľare po čole, dokeľ nepochopil jak každy raz, že tu še netreba rozčuľovac a otazka je myšlena uprimně a k veci.
A taky bul dzedo ku šickym. Priamo išol na vec a veril tomu, že to tak ma budz: Bo veci treba vyjasňovac dokeľ je dzeň. Bo jak budze noc, už budze taka cma,že len kradnuc še da.
S dotyčnym riaditeľom Tatraľanu mal pravidelne napnute vzťahy, taku žimnu vojnu, jak bula medzi Ameriku a Sovietskym zvazom socialnych republik.
Bo nanešcesce, mala fabrika ohradzenu tu najlepšu travu, no a dzedo, ktory caly život nenavidzel nespravodlivost a štatne vlastnictvo, neznis, že joho krava by mala o tu travu prijsc.
Kombinačkami zlikvidol drut, kravu uviazal, un stal za plotom, na svojim a krava spasala cudzu vyživu. A može on za to, že chamtiva krava chce to najlepše?
Vratnik sebe mušel tri razy oči pretric, či dobre vidzi, kedz zbačil to hovedo na štatnej trave. Vidzim po včerajšku večše myši než normalně, či fakt su tam i rohy, rozobiral perše len tak pre sebe.
Jak še prebatoril, ľuftom bežel ochraňovac pansku podu, bo to bula joho povinnojsc a za to bul i placeny.
No a povedzme sebe uprimne, aj še potreboval trochu prevetrac a prebehnuc, bo i tak vetšinou nimal co robic a bul z toho taky dajaky zdechnuty.
Žeby bolo jasno, kdo je tu panom, ta sebe po draže i vyštrelil. No, ale to podľa šickoho nimal robic, bo dzedoj to vyvolalo vojnovy reflex, naježili še mu bojovo chlupy, znace to, z človeka še stane džvir a aj kedz mu zbraň bula pre istotu takoj po vojne odobrana, nimalo to dopad, lebo un bul nebezpečny i keby bul priviazany.
I kyselinu by som pľuvnul, keby trebalo, sam dze trebalo potverdzoval.
S kombinačkami ho trafil do kolena, pred mešasom operovanoho.
Rev jak v pavilone, no a za chviľu tam direktor a caly zavod na oblakoch.
Vy neviete, že je zakazane chodiť na uzemie fabriky?, vynervovany kričel šef caloho toho komplexu.
Ale to tyž nimal robic, bo dzedo čul len malo, ale atak na svoju osobu, ktora devedz roky bojovala na fronce, za tote dzeci, co sebe to teraz nevaža, ta toto čul i z kilometra.
So svoju obavanu zbraňu, ktorej v intimnych chviľoch hutoril Anka Bakuľka, to kvoli rymovaniu, vyštartoval tak, žeby i Chuantorena vypadal prispaty.
Chcel asi riaditeľoj z bližšej vzdalenosti daco vyšvetlic.
Ten takoj pochopil a pripojil še k behu rovnakym smerom, len kuščok pred dzedom. Nanešcesce dvere, ktorymi prišol, že zaklapli, ta mušel skušac dalše, a jak na poražene, šicke zavarte.
Chviľu to vypadalo, že ozdaľ i vlastne ľudze zradzili a trimu z dnuka, ale nebulo času prešetrovac.
Nakonec še zadarilo a vyskočil na taky večši murik a z toho ešče vyšej po drabinke, do bezpečia, bo dzedo išče bežec hej, ale v prekažkoch už bul slabši.
No ale taky rozpaleny, neodpuštil sebe, aspoň paru kamene rucic tym smerom, co u prenasledovanoho vyvolalo hechtavku a už uplne pomimo calu svoju važnosc kričel:
Naučte sa metať s kameňami bo netrafite ani stodulu. Neznam jak ste mohol štrilať s kanonom, keď ste slepy jak patron.
No choval še nevažene, jak male dzecko, vam povim.
Dzedo furt v nervoch, obracil še ku kancelarňom, či by išče tam dakoho nestihnul.
Tam ale takoj šicko lehlo, oblaky prazdne, jak po pracovnej dobe.
Na pľacu zostal len vratnik, ktory še ište trimal za boľave, ale už mu došlo, že kombinačky na kolene nemuša buc to posledne, co na ňoho išce može dopadnuc.
Rychlo spakoval pištoľ a pocichy,nenapadne, ale zrychlene še presunol za budovu, dze išče dajaky čas zakukoval, asi žeby šicko vidzel a i kvoli dokazom.
Osamoceny Dzedo, posmutnel, bo nimal s kym, vžal kravu, kombinačky, zadrutoval pletivo, pohrožil a zakričel:
A nikda som tu nebol, zasranci.
A povim vam, tak to i šicke pochopili. Šak kto by še s tym i chvalil.
Komentáre