Vyvaľoval som sa na diváne s Hanou Hegerovou.
Vykladali sme si nejaké banality, ako to tak chodí medzi mnou a celebritami.
V ďalšom jej budem hovoriť Hegerka, aby som zdoraznil intimitu medzi nami a tiež vekový rozdiel.
Bola oblečená v bielych jednoduchých a jednodielnych šatách v štýle šesťdesiatych až sedemdesiatych rokov, asi ľanové plátno, 10 cm pod kolena dlhé. Ináč nič.
Aby som to skrátil. V jeden moment som si hovoril, sme tu sami, nudíme sa, čo keby som ju skúsil?
(Dielko nemá byť úkážkou literárneho štýlu a tak sa podobné neliterárne skratky možu vyskytovať.)
Jasne som si v sne uvedomoval, že je to stará babizňa.
Toť nedávno som v televízii videl nejaký dokumentárny film o nej. A
Hovoril som si, je to také nechutné - ja, ešte vcelku mladý chlap, čo sa rád pozerá na mladé dievčatá a má pritom predstavu o erekcii a teraz by som sa mal spustiť so starou škridlou?
Chvíľku ma napadlo, že aj nekorektné voči manželke. Ale to bol iba záblesk.
Pudenie k činu bolo silnejšie.
Aby som nenaťahoval, tak priamo k podstate:
Jednoducho, pri tých kecoch, som vzal do ruky spodný lem šiat, nadvihol ho a akoby zbežne a rutinne, akoby o nič nešlo, som sa pozrel pod šaty. A ostal som celý ohúrený!
Pod bielymi šatami sa odhalilo nádherné biele telo dvadsaťročnej ženy.
To ma tak zaskočilo, že som si povedal, že si musím s Hegerkou zasúložiť, pretože to by bola večná škoda neužiť si s tým krásnym telom, bez ohľadu na vyššie spomínané a i nespomínané morálne a hygienické konzekvencie.
Už som sa dotýkal panevných častí a okolia a k súloži bol blízko.
Hegerka nenamietala.
Hrabal som sa pod šaty, keď som začul po schodoch prichádzať manželku.
Rýchle som sa odhrabal spať a začal som kamuflovať hľadaním po skrinkách nad divánom.
Vyzeralo to dosť trápne, furt som si nebol istý, či niečo šípi.
Pravda, celé to bolo dosť úbohé - Hegerka vyvalená na diváne a ja plne zamestnaný otváraním a zavieraním dvierok.
Našťastie ma z toho trapasu vyslobodilo prebudenie.
Bohužiaľ manželka už dávno chystala deťom raňajky dole v kuchyni a nikto bližšie nebol.
Spomenul som si na porekadlo, že najlepšieho priateľa nájdeš na konci svojho ramena.
Ale len spomenul.
Čas sa priam po kostrovsky nachýlil a vstávať som musel, erekcia neerekcia.
Bez slova som sa pripojil k smysluplnej činnosti svojej rodiny.
Komentáre