vychodnarskarecesia

Bul som s dzecami na nakup, šak znace, šicko chceju vidzec, ohmatac aj vžac.
Rušno bulo dojsc a vysalo to moju dojc rozložitu schranku.
Išče pri cuvaňu s parkoviska, me jeden z nich zabavial a zrazu kukam, na bočnym skle, dioptrie a take veľke, vypulene oči.
Kuka co robime šmirak, abo kyho ďasa ?
Vyrucim še z motora v zarodku lečic joho zvedave pudy.
Ale zaražka, bo pri koleše, už mimo ukrajinu, rozvalena, taka guľata čiperka.
Brilky buli tyž vedľa. Naščesce a asi na mojo, cale!
A že: chlope ta ty me chceš zabic?
No vychodňar jak repa. Brat v cudzim švece, rozjasnila še mi duša.
Svaku, ta tu na mojej blane medzipristane, či co ?
Skadzi sce prileceli, že som nezbačil ?
Tato poraženě, druhu švetovu som prežil, u partyzanoch som bul a teraz na parkovisku pred supermarketom zahviždim?
A išče od rodnoho? Hlas už zvyšeny do tremola.
No sbratali sme še takoj.
Akurat zapic nebul čas a tu by som chcel doraz pre tych, co nas ohovariaju, že mi šicko takoj zvlažujeme. Ne! Stava še že i nit času, pre robotu.
Aj contakt som zapomnul vypytac.
Ta som ho len oprašil, posadzil na bicygeľ, nasadzil brilky, rozdrilil, naj nima problem točic v začatym tempe.
Dzedko išče paru raz zakyval a krucil nelen s ricu, ale i s hlavu, jak by išče furt nemuch uveric zažitomu.
A mne unava razom prešla a dzeň bul, vam povim, zaš taky slunečnejši.