vychodnarskarecesia

Neznašam nevychovane psy.
Len vležem do dvora, ta bratuv Hary mi takoj od radojsci šlinu na noše zochabi.
A pokažde je dopredu vyrovany, že ně.
Ta takoj priamy kop do drevarky. Das dvanac metre oblukom šumne do bačky.
Cala rodzina bleskom na nohoch, naryk jak na kare a skoro zachranku volaju.
Ňu Ňu, nič ci še nestalo? Ňu Ňu, chudačku!
Z lekarničku behaju a  obvezuju i kedz nit co.
A ja, že som sebe u toho šlachu nacahnul to neinteres.
No a hadoj nič, len tri hodziny zakukuje, či som ešče tam.
Tak mam zaš kĺud do dalšej navštěvy, kedz gluptak zapomně, bo ho šicke jak dzecko rozmažluju.

Ľudze vymenili lasku k človeku za lasku k džviru.
Popremetovali hodnoty.
Madam od vedľa, oblika špagetu podľa najnovšej mody.
Ona še premava v takym zažlutlym firhance a pes ukončuje dzeň prechadzkou v novym frote pyžame a v papučoch s bombuľu.
Človeku odzdravic nezna, ale kedz urobim na hadicu HU! ta by bula schopna mi i na chribet vyskočic i kedz ledva chodzi.

Že vraj nimam rad psy, štekala sušeda, kedz som sebe s jej špongiu vyglancoval sandal.
Samozrejme recesia, ale ta išče ani jeden vtip nevysluchala, že by nebulo treba dovyšvetľovac.
Ta verejne trubim: milujem psy a šicke normalne žvirata, okrem patkaňov.
A nimam rad akurat ľudzi zo zošmišňuju psov a šicke normalne žvirata, okrem patkaňov.
Bo pes ma stražic dom, vodzic nevidiacich, liečic, chodzic po dvore a zaradzic še do normalnoho pšeho života.
Ta ho dajme tam dze patry. Ku psom a ne na piedestal.
Bo stamac sme, kvoli chovaňu, mušeli už  zrucic netakych gerojov.