vychodnarskarecesia

Rozhodnul som še zrucic špeky na bicygľu.
Neohrožuj premavku, štekala žena kedz še dočula. A buli aj dalše co še prejavili.
Ignoroval som šickych a kupil vybavu.
Sice z bazaru, ale nikdo by nepovedal. Vypadal som okej, dva raz som i barak v nedzeľu obicygľoval, naj vidza, jak še zdravo žije a na druhy dzeň som še puštil do svojich peršich šejdzešat.
Ja znam, vysoko štriľam, ale lepši še pada z verchu. No a tyž nutnojsc.
Kamarad Feri tverdzi že od švini me už malo kdo rozozna, ta nit co strimovac.

Rozkrucil som a nadhera. Blaženojsc!
Šedziš, pomaľučky kruciš, kolena praskaju jak u ohňa, zhluboka vcahuješ a tak še posuvaš po tej krasnej harboľatej žemi.
Fakt, že jeden šaleňak mne takoj na uvod vystrašil, bo trubil jak na vešeľu. Asi som robil veľke osmičky abo co. Frajer, bo kruci len paľcami ! Ale nerozložil mne a tak som plaval jak motyľ dalej a tuk krasne scikal jak z domacej slaninky.Cešil som še jak male dzecko z cumľa, vam povim.
Na trecim kilometru me ulapil hlad, co še mi zdalo bars skoro, ale vytrimal som až do štvartoho.Mam tachometer ta zaznam presny.
Rozloženy v šancu som še najid a asi i zadrimal, bo naraz taky astmaticky dych a jak som otvoril kukale ta na dzešec centy pes jak cele. Takoj mi z ňoho čreva poprehaňalo. Naščesce mne nerušal a len čekal. Obkukoval co zo mne vyleže ! Najhorše bulo to cicho. Nikdze nikdo len mi dvojo, kukami sebe do oči jak bratove. Nakonec mu bulo asi dluho, ta s krucacim chvostom odešol. Pravda, išče še dva razy muderec ohľadnul, či še neoplaci vracic, ale spravne usudzil že ne.

No a ja, zaš ľuftom opačne. Akurat nohy še mi tak rozkmitali, že som nemuch trafic na pedaly, a dobrych dvasto metrov som bul po žemi rychlejši jak bicygeľ.
No ale k veci.
Perša kriza prišla na dzešatym kilaku. Stvardli nohy. Ani neznam v ktorym mejscu. Krucil som už len z hlavu. Reku treba odkrvic. Vyložil som ich na slupik naj sebe užiju. Poloha lahodna, ale po chviľke mne daco tam dolu ukušilo a bulo to dobra vystraha. Rychlo som ziscil, že som še so zadnicu rozložil do mraveniska. Varovane jasne, pejdzešat farahunov už bulo pripravenych na dalši atak, ta som bars nestrimoval a pelešil dalej.

Na trinastym a tristo metroch, akurat som plachcil dolu a modlil še, že by kopec trimal až domu, stoparka. Z daľky fajn baba. Kyvala jak na vlak.

Ta dze ce zoberem, kričim varovane. Šak som preplneny.

Nimaš cigu? učul som kedz som še mihnul.

Chcel som slušne konverzovac, ale otočene hlavy znamenalo stratu smeru a tak som pristal na poľu. Prach še dvihnul jak v Hirošime. Blondina še rehlila na calu ratu jak v kine. Ja doteľ ziscoval, že mne ani bicygľu nič. Dobre som vykšeftoval, pomyšlel som sebe spokojene. Vytrime i veľku pardubicku.

Najhoršich bulo poslednych tricec, nazad do obyjsca. Otročina jak na plantažoch.
Ľudze už i kukali dluhši jak na začatku, ale nebulo dzeky ani šily premyšlac čom. Na mučidle som šedzel už len dolu huru. Doverchu som še raz uvadzil za traktor, a i jeden dochodca, co potreboval še dakomu vyľac, mi ho vycysnul na taky strašny strmak. No a zbytok už s božu pomocu.
Chviľami som dumal, či vobec idzem, bo prevod už i dolu na tym najlechčim a zaseknutym karkom som nemuch otočic, že by som skontroloval.
Ku koncu jak na vojne.K zemi, styk,..... trava povaľana po šancoch, dze som už calkom zbytočne nabiral šilu.
Až som uplne rozšrubovany doražil pred rodny panelak. Konečne doma !
Zo šickych sil še snažim opušcic šedlo aspoň trochu normalne. Nedari še!
Jak chcem prekročic ram, furt stracim balanc. Nakonec zo mnu uparlo, ta som i zostal, bo tota poloha mi už dluhšu dobu najvecej vyhovovala.
No ale sušid to takoj využil a obvinil mne, že takoho ožartoho mne ešče nevidzel.
Na odvetu už nebulo šili.
Dakto zavolal rodzinu a ty mne spolu so sušedami vynesla do chyži a položili na koberec.
Tam som cicho ležel až do rana a rozmyšĺal, že jak to v tym živoce šicko naspak funguje.
Ztlustnuc jak praše, to ne problem, ale zrucic, to še nadreš jak hovedo, zažiješ haňby na nevytrimane a špeky tote na to i tak seru.